Warning: Undefined variable $string in /data/f/c/fc1114c5-ec1e-4a3e-9e0d-1229affaf81e/gojdic.sk/web/wp-content/themes/gojdic/header.php on line 188
„V ňom bol život a život bol svetlom ľudí“. Jn 1, 4
Človek je stvorený pre život, život je to, po čom každý človek túži. Téme ochrany života od počatia až po prirodzenú smrť sa venuje mnoho autorov a popísalo sa toho už veľmi veľa. Vystupuje tu však aj ďalší pojem v súvislosti so životom a to je „duchovný život“. Nie je to záležitosť len teológov, kňazov či zasvätených osôb. Ak sa to redukuje len na určitú skupinu ľudí, môže to viesť aj k nedorozumeniam. Rovnaký slovný základ má slovo duch ale aj slovo dych.
Kým niekto dýcha, vieme, že žije. To je princíp života a teda rovnako môžeme povedať, že aj duša je princípom života. Pod pojmom duša si však rôzne národy a kultúry predstavujú vždy čosi rozdielne.U primitívnych národov je to niečo hmotné. Grécka filozofia, však priniesla nemenný pohľad na dušu, keď hovorí, že ľudský duch je nehmotný. Je to teda niečo totálne odlišné od tela, ktoré je hmotné a vnímame ho cez bolesť, starnutie a pod. Človek je teda duchovný a hmotný.
Skladá sa z toho, čo je veľakrát v protiklade, čo vyjadruje aj sv. Pavol keď hovorí „Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch“. (Rim 7, 21-23)
Platón a mnohí ďalší sa zamýšľali nad tým, že tento stav nie je pre človeka prirodzený. Vyjadrujú to tak, že skutočný človek je iba duša. Telo je niečo, čo sa na dušu len prichytilo, azda kvôli nejakému trestu, je to stav, ktorý duši prekáža a čoho sa musí nakoniec zbaviť, aby vstúpila do slobody. Pravá filozofia je, ako vravia platonici, „štúdium smrti“. Duchovne teda žije ten, kto umŕtvuje telo, jeho vášne a sklony, kto „denne umiera“, kto sa zaoberá tým, čo je večné, teda rozjímaním o nebeských ideách a o Bohu. Takýto pojem a zmysel duchovného života prijímali aj kresťania.
Dávať prednosť duchovným hodnotám, pred hodnotami telesnými, to je úsilie, ktoré podporujeme a vyznávame. Avšak je dôležité sa pýtať, či tomu duchovnému životu, zodpovedá to ako žijeme. Či to je naozaj duchovný život v plne kresťanskom ponímaní. Ako vieme, sv. Irenej hovorí, že duchovný človek sa skladá z tela, duše a Svätého Ducha. On je akoby dušou našej duše, vytvára dokonalú jednotu medzi týmito zložkami, dáva zmysel celému človeku, našej snahe o život, dáva nový rozmer všetkému ľudskému.
Na dobre známy text evanjelia sa stále radi odvolávali cirkevní otcovia starokresťanskej doby: Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás (Mt 10, 20). „Duchovný“ v kresťanskom zmysle je ten človek, v ktorom prebýva Svätý Duch. Duchovný život je teda život v Duchu a so Svätým Duchom a podľa Svätého Ducha, „lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorého sme dostali“. Rim 5, 5
Nech teda Svätý Duch pôsobí mocne v živote každého z nás a nech nás pretvára a zmocňuje k tomu, aby sme povolanie ktoré nám Pán daroval žili úprimne a odvážne. (O. Marcel Pisio)
Vytvorené: 20.10.2019.