Gréckokatolícky kňazský seminár

Púť bohoslovcov z Čiech, Moravy a Slovenska

V dňoch 14. – 16. októbra 2022, sa naši bohoslovci spolu s otcami predstavenými zúčastnili púte bohoslovcov z Čiech, Moravy a Slovenska na Velehrad. Táto veľkolepá púť sa zopakovala po troch rokoch. V piatok večer, po dlhej ceste, sme pricestovali do farnosti Bílovice. Tu nás privítal miestny farár Ján Liška spolu s veriacimi. V miestnom kostole si nás ochotní a pohostinní farníci prevzali v dvojiciach, trojiciach, alebo štvoriciach.

Hlavný deň slávnosti začal v samotnom Velehrade, v krásnej bazilike Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda.  Program sa začal svätou omšou, na ktorej sa zišli bohoslovci všetkých seminárov. Spevom ju sprevádzali seminárne zbory, vrátane Zboru sv. Romana Sladkopevca. Hlavným celebrantom bol Mons. Ján Graubner, pražský arcibiskup za prítomnosti vladyku Cyrila Vasiľa a predstavených seminárov.

V homílii sa prihovoril košický arcibiskup vladyka Cyril Vasiľ. Pripomenul nám, že Kristus sa chce vkladať do našich rúk, chce konať našimi rukami. A to aj vtedy, keď budeme musieť znášať posmešky a vulgarizmy. Chce, aby sme sa stále viac s ním stotožňovali, chce hovoriť našimi ústami a to nielen pri čítaní slov Jeho evanjelia, ale aj v rôznych iných životných situáciách. Kristus má hovoriť našimi ústami aj vtedy, keď sa na nás obrátia kvôli čomukoľvek a z akéhokoľvek motívu, či sa nám to bude páčiť, či nie. Rôzne reakcie môžeme očakávať za všetko čo budeme robiť. Stačí už len to, že budeme verní Kristovmu učeniu.

Tiež spomenul známy úryvok z listu sv. apoštola Pavla o tom, že sa apoštoli stali divadlom svete a aplikoval ho na nás.

„Divadlom prvých kresťanov bola aréna cirkusu, kde bývali predhodení šelmám. A publikum, diváci, tí predsa neboli na ich strane, ale na strane útočiacich dravcov.
Toto musí vedieť každý z nás kresťanov, s tým musí počítať každý kto sa k svojej viere bude hlásiť verejne, o to viac s tým musí počítať ktokoľvek z vás, ktorí ste sa rozhodli nasledovať Krista v jeho službe Božiemu ľudu.
Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz. Možno neskončíte v divadelnej aréne pred levmi, ale už komunisti používali obľúbený slovný zvrat, že náboženstvo “skončí na smetisku dejín” – teda tam, kde patria “smeti”.“

Na konci sv. omše sa Mons. Ján Graubner, poďakoval vladykovi Cyrilovi za homíliu sa pripomenul, že existujú dve pozície pri študovaní sv. písma. Nad ním a pod ním. My máme byť pod sv. písmom a nechať ho písať do našich sŕdc.

Po sv. omši bola v Slovanskom sále poučná prednáška o unionizme, ktorú predniesol doc. Šebek. Po nej nasledovala prestávka na chutný obed, kde sme sa ako bohoslovci z rôznych seminárov mohli pomiešať a veselo diskutovať. Po ňom sme mali možnosť zúčastniť sa rôznych prehliadok, ako prehliadka Velehradskej baziliky, výstavy o unionizme, či prehliadky po stopách diela cisterciánov. Veľmi prínosným časom na vzájomnú diskusiu s ostatnými seminaristami bol čas po týchto okruhoch, kde sme mohli spoznávať a vymieňať si skúsenosti i vytvárať pevné priateľstvá.

Celé stretnutie za vyvrcholilo Akatistom k Presvätej Bohorodičke, ktorý slúžil rektor nášho seminára o. Vladimír Sekera Mikluš. Nádherným melodickým spevom ho sprevádzal náš Zbor sv. Romana Sladkopevca.

Po ňom sa seminaristi odobrali do rodín, ktoré im poskytli svoju pohostinnosť. Spolu s nimi sme sa všetci, bohoslovci, predstavení a farníci, stretli na fare v Bíloviciach, kde sme mali spoločný kultúrno-spoločenský program spolu s miestnym farárom o. Jánom Liškom a kaplánom o. Františkom Šaryom.

Posledný deň našej púte sme sa začali svätou omšou v Bíloviciach. Zúčastnili sme sa jej všetci a melodickým spevom nás sprevádzal náš zbor sv. Romana Sladkopevca. Homíliu ohlásil o. rektor Vladimír Sekera Mikluš, kde nás upozornil, že v našom duchovnom živote je veľmi dôležité modlitbové krytie. Po nej nasledoval obed v rodinách, kde sme im aj prejavili svoju vďačnosť, a po ktorom sa bohoslovci chystali na odchod.

Odchádzali sme povzbudení zážitkami z púte, ale takisto aj svedectvom života farnosti, v ktorej mohli bývať.