Warning: Undefined variable $string in /data/f/c/fc1114c5-ec1e-4a3e-9e0d-1229affaf81e/gojdic.sk/web/wp-content/themes/gojdic/header.php on line 188
Po septembrovom prerušení duchovných cvičení kvôli pandémii Covid 19, sme v nich pokračovali v dňoch 26. – 29. novembra. Témou duchovných cvičení bolo Božie slovo. Exercitátor, o. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie, v úvode zhrnul to, čo sme stihli prebrať v septembri. Poukázal na dôležitosť postoja byť ako Bartimej, ktorý si uvedomuje, že len Ježiš Kristus je riešením jeho situácie.
V piatok dopoludnia sme sa zamýšľali nad „teológiou“ Božieho slova a jeho dôležitosti. Ako povedal emeritný pápež Benedikt XVI.: „Tam, kde sa život naozaj ukotví v Božom slove, tam sa stane to, že Pán bude naším radcom; Pán je mojim radcom.“
Po popoludňajšej prednáške sme sa venovali praktickej modlitbe s Božím slovom, konkrétne skrutácii. Pomocou jeruzalemskej Biblie, resp. Indexu paralelných textov sme sa nechali viesť k tomu, čo nám chce Boh hovoriť, pričom východiskovým bodom bol verš Hebr 4, 12: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ Potom sme spoločne zdieľali to, kam nás Božie slovo viedlo, a tak sme sa mohli presvedčiť, že je naozaj živé.
V sobotu sme sa zamýšľali nad tým, ako diabol klame, keď v knihe Genezis hovorí, že otvorí Adamavi a Eve oči a je takto v priamej v opozícii voči evanjeliu o uzdravení Bartimeja, ktorému Kristus otvoril oči. Spoznávali sme to, ako nekonečne nás Boh miluje a že aj my sme povolaní k láske; len vtedy, keď sme milovaní a milujeme, môžeme byť naozaj šťastní. Zamýšľali sme sa nad tým, že jedine Ježiš Kristus nás vyslobodzuje z hriechu, nelásky a klamstva a v ňom víťazime nad smrťou.
Popoludní sme pracovali v skupinkách a odpovedali na rôzne otázky o Božom slove. Večer nasledovalo zdieľanie a možnosť pýtať sa rôzne otázky exercitátora. Celé duchovné cvičenia boli samozrejme poprepájané modlitbami, slávením svätých liturgií a osobnými rozjímaniami. V sobotu v noci sme boli pozvaní k nočnej modlitbe, a to tým spôsobom že sme sa v noci o druhej hodine mali modliť za bratov, ktorí prežívajú ťažké obdobie.
V závere sme uvažovali nad dôležitosťou pripomínania si toho, čo Boh pre nás už vykonal, teda anamnézou. V nedeľnej katechéze o. Petrík zdôraznil nevyhnutnosť modlitby popri štúdiu Svätého Písma a nutnosť viesť duchovný život. Duchovné cvičenia vyvrcholili nedeľnou svätou liturgiou. V homílii o. Petrík vyzdvihol Božiu túžbu uschopniť nás na vzdávanie slávy Bohu podobne ako v evanjeliu dňa zhrbenú ženu v synagóge. Vysvetlil, že zhrbený postoj znamená neschopnosť oslavy, a tak Kristus uzdravuje, vzpriamuje túto ženu a dáva jej schopnosť oslavovať Boha, keďže vzpriamený postoj je postojom oslavy. Pozval nás k modlitbe, aby aj nás Boh uschopňoval oslavy, pretože sami to nedokážeme. V závere svätej liturgie sa exercitátorovi poďakoval o. rektor Vladimír Sekera Mikluš a odovzdal mu aj dar. Tento čas sme zavŕšili spoločným obedom.(Miroslav Baran)