Warning: Undefined variable $string in /data/f/c/fc1114c5-ec1e-4a3e-9e0d-1229affaf81e/gojdic.sk/web/wp-content/themes/gojdic/header.php on line 188
Začiatok akademického roka je pre seminaristov v znamení nie len úvodných otváracích ceremónií univerzity či fakulty, ale aj v znamení duchovných cvičení. Aj tohto roku tomu nebolo inak. V našom kňazskom seminári sme prežili v dňoch 21. – 25.9.2022 požehnaný čas duchovných cvičení, a tak sme duchovne posilnení vkročili do ďalšieho roka formácie.
Našim exercitátorom, človekom, ktorý nás viedol týmto časom, bol gréckokatolícky kňaz, o. Igor Cingeľ z gréckokatolíckej farnosti Trenčín. Otec Igor hneď v úvode naznačil, že naše stretnutia nebudú mať prednáškový charakter, ale skôr charakter zdieľania myšlienok a vlastných skúseností. Spoločne sme sa ponorili do tajomstva, resp. zvesti proroka Jonáša. Ako sám otec Igor niekoľkokrát zdôraznil, príbeh o Jonášovi nie je mýtom, ale radostnou zvesťou pre každého jedného z nás. Sami sme sa mohli presvedčiť o tom, že tento príbeh nám ponúka živý obraz o každom jednom z nás, v osobe Jonáša sa mohol nájsť každý. Byť prorokom znamená byť ozvenou Božieho Slova, a každý veriaci má byť takýmto nástrojom, v prvom rade však zasvätené osoby.
Uvedomili sme si mnohé aspekty života, napríklad fakt, že Boha nezaujíma to, aký som, ale to, že som. Mnohé ďalšie povzbudivé myšlienky sme si zapísali v prvom rade do našich sŕdc. Zamýšľali sme sa aj nad našim povolaním, a našou reakciou na Božie povolanie. Pýtali sme sa či azda aj my neutekáme spred Pána bez rozhovoru s Ním. Pýtali sme sa aj na to, čo vlastne Boh od nás chce. Uvedomili sme si, že podstatou nášho života je byť s Ním. Objavovali sme radosť z toho, že sme Boží, že Boh neváha zísť po nás aj do najhlbšej priepasti. Uvedomili sme si aj to, aká je to tragédia, ak nežijem s Bohom a s ľuďmi. Nezabudnuteľnou myšlienkou je, že tam, kde my dávame bodku (kde končíme…), Boh dáva dvojbodku, začína pôsobiť. A mnoho ďalších myšlienok nás povzbudzovalo k modlitbe, dôvere, trpezlivosti, viere, nádeji i láske.
Presvedčili sme sa na vlastné oči, že Bohu nič nie je nemožné, keď nás dokonca dvakrát navštívil aj vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha a apoštolský administrátor sede vacante Prešovskej archieparchie. Svojím slovom nás povzbudil k vďačnosti, a tiež upozornil na duchovnú pubertu, ktorá je nebezpečná ako v živote Jonáša, tak aj v našom. Okrem iného zdôraznil význam slávenia liturgie pre náš život: „Tak ako prežívaš Božskú liturgiu, tak budeš prežívať aj večnosť.“
Program duchovných cvičení bol veľmi pestrý. Okrem formačných stretnutí sme tvorili aj modliace sa spoločenstvo pri každodennom slávení utierne, Božskej liturgie, večierne a ďalších príslušných bohoslužieb. Bol to pre nás čas, kedy sme mohli nie len posilniť ducha, ale tiež poukladať si myšlienky po letných prázdninách. Vďační Pánu Bohu, nášmu sprievodcovi na ceste, o. Igorovi, ďakujeme a vyprosujeme mnoho milostí v jeho pastorácii i v osobnom živote.
Informoval: Martin Onisik ml.
Foto: Blažej Rebjak