Pondelok Svätého Ducha – homília otca rektora
Preosvietený vladyka Ján, otcovia predstavení, milí bohoslovci, zamestnanci, naši rodinný príslušníci. V živote nás dokáže poznačiť mnoho vecí. Človeka dokáže poznačiť choroba. Negatívne, alebo pozitívne ho dokáže poznačiť výchova jeho rodičov, rôzne situácie z detstva, ktoré zažil. Dokáže ho poznačiť kolektív, v ktorom vyrastá, či už v škole alebo mimo školy. A to, čo nás poznačí je potom vidieť na nás, na našom správaní a na našom prežívaní. Keď človek zažije nejakú traumu, tá ho dokáže poznačiť na toľko, že sa to s ním môže ťahať celý život.
To, čo nás dokáže veľmi poznačiť sú aj vzťahy, či už pozitívne, alebo negatívne. Každý z nás žijeme vo vzťahoch. Menia nás. Formujú nás. Preto je veľmi dôležité mať dobré a zdravé vzťahy. Už v knihe Genezis je vidieť, že Boh stvoril Adama a dáva mu Evu, aby mohol vytvárať vzťahy aj s človekom. Boh je sám jeden a predsa v troch osobách a táto Najsvätejšia Trojica je plná vzťahov. Vzťahov lásky. Aj medziľudské vzťahy plné lásky posúvajú, človek vďaka nim môže dozrievať. Alebo naopak nás vzťahy z ľuďmi dokážu aj ničiť a negatívne ovplyvňovať.
V dnešnom Božom slove počúvame, že Otec na nebesiach nechce, aby zahynul ani jeden z týchto maličkých. Preto posiela svojho syna Ježiša Krista a neskôr aj Svätého Ducha, aby vytváral s človekom vzťah, aby človeka vťahoval do vzťahu Najsvätejšej Trojice. A tento vzťah, by sme mohli povedať, že je vzťahom záchrany. Presne o tom je Sviatok Najsvätejšej Trojice.
Je to nádherné vyobrazené na ikone sviatku, keď sa postavíme blízko pred ikonu sviatku, môžeme cítiť ako nás tá ikona vťahuje do seba, vťahuje do vzťahu, do vzťahu Otca, Syna a Svätého Ducha. Voľné miesto pri stole na ikone je pripravené pre každého jedného z nás. Preto je veľmi dôležité sa pýtať sám seba, či stojím o tento vzťah a či v tomto vzťahu žijem?
Je nebezpečné, keď nasledujeme Boha z diaľky. Nádherne je to vidieť na Petrovi, ktorý kráča za Ježišom 3 roky a je na ňom vidieť, že keď kráča za Ježišom vo veľkej vzdialenosti od neho (práve vtedy, keď Ježiša zajali) mnohí by povedali, že to bol Peter bez Sv. Ducha, tak dokáže Ježiša zradiť. Dokáže hovoriť tak, ako to vyhovuje jemu. Nepoznám ho. Neviem kto je. Žije tak, ako to vyhovuje jemu. Peter bez Svätého Ducha zapiera Boha. Ale ten istý Peter – jednoduchý rybár – po Zoslaní Svätého Ducha, keď mal prvú kázeň obrátilo sa vyše 3000 ľudí. Tých 3000 sa rozmnožilo veľkou rýchlosťou a neprešlo ani pol storočie a pravda o Ježišovi sa rozšírila do celého sveta. Z horlivosťou kázal, aj keď si mnohí možno zakrývali uši. To bol Peter so Svätým Duchom, ktorý zomiera za Krista.
Hlavnými znakmi, ktorými sa Svätý Duch prejavuje pri sviatku Zoslania Svätého Ducha sú oheň a vietor. Oheň, ktorý očisťuje. Drahé veci ako zlato, sa nedajú očistiť vo vode, ale iba v ohni. Voda čistí iba povrchy. Oheň vchádza do vnútra a očisťuje zo stredu. A tým druhým znakom je vietor, ktorý vedie, napríklad listy padajúce zo stromu. Svätý Duch, ktorý vedie ako vietor. A toto isté potrebujeme aj my vo svojom živote, aby nás očisťoval ohňom z vnútra, očisťoval od pýchy, hnevu, zatrpknutosti, od svojvôle, od krivých pohľadov na Boha, na seba a na iných ľudí. A aby nás viedol ako vietor, do pokory, do služby, do odpustenia a do lásky. A preto si Ty aj ja môžeme vybrať, či v tom formovaní v Ježišovej škole sa zastavíš v bode Petra, ktorý robil tak, ako to vyhovovalo jemu, alebo dovolíš Svätému Duchu, aby si sa stal človekom, ktorý žije tak, ako to vyhovuje Bohu.
o. rektor Vladimír Sekera Mikluš
Vytvorené: 02.06.2020.