V piatok 11. októbra bohoslovci cestovali na Velehrad, kde sa v sobotu 12. októbra konala 11. púť bohoslovcov z Čiech, Moravy a Slovenska pri príležitosti mimoriadneho misijného mesiaca. Ústrednou témou púte bolo Pokrstení a poslaní, pričom vychádzajúci bol citát z Markovho evanjelia: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15) V piatok bohoslovci došli do dediny Bílovice, kde si ich po svätej omši po dvojiciach prevzali rodiny z farnosti, u ktorých boli počas pobytu ubytovaní.
V sobotu program na Velehrade začal krátkou katechézou. Po nej nasledoval ruženec, ktorý mali pod vedením bohoslovci zo seminára v Bratislave. Nasledovala svätá omša za bohoslovcov, predstavených a nové kňazské povolania. Hlavným celebrantom bol Mons. Ján Graubner, olomoucký arcibiskup. V homílii sa prihovoril bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák. Zdôraznil nevyhnutnosť života v Kristovej lásky, vo viere v jeho smrť a zmŕtvychvstanie, pretože iba takto sa dá žiť autentický kresťanský život. Ak toto chýba, stávame sa čímkoľvek iným, len nie vierohodnými svedkami Krista. Dodal, že takýto život je možný iba vo Svätom Duchu, preto vyzýval, aby sme si neustále prosili o dar Sv. Ducha. Ak budeme žiť kresťanský život takto, budeme pre iných príťažlivými.
Po omši bola prestávka na obed, občerstvenie, čas na vzájomnú diskusiu s ostatnými seminaristami. Potom nasledovalo viacero zaujímavých prednášok, napr. o ikonografii náhrobku kardinála Tomáša Špidlíka či pamätníku svedkov viery uplynulého storočia. V popoludňajších hodinách sa bohoslovci modlili Akatist k Presvätej Bohorodičke pod vedením Gréckokatolíckeho kňazského seminára z Prešova. Po ňom sa seminaristi odobrali do dedín, v ktorých boli ubytovaní. Večer sa bohoslovci z Prešova stretli na fare v Bíloviciach, kde mali spoločný program spolu s miestnym farárom a kaplánom.
V nedeľu ráno sa zúčastnili svätých omší, každý tam, kde býval. Po nich nasledoval obed v rodinách, po ktorom sa bohoslovci chystali na odchod. Otec rektor sa v mene všetkých seminaristov z Prešova poďakoval za ochotu a otvorenosť miestnych ľudí pre prijatie bohoslovcov a odznelo „mnoholistvije“.
Bohoslovci odchádzali povzbudení zážitkami z púte, ale takisto aj svedectvom života farnosti, v ktorej mohli bývať. (Miroslav Baran)