Kňazstvo I.

Duchovné slovo

Nádhernú charakteristiku kňazstva nám ponúka opis príbehu Eliáša a Ezechiela. Vstúpme spoločne do tejto ich situácie a v prvej časti  porozmýšľajme o základných znakoch kňazskej služby.

1. Kniha kráľov 19, 20

On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ Odvetil mu: „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?“ Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.

Poďme postupne a vyberme si slová, ktoré veľmi presne vystihujú postoj toho, kto chce úprimne a v pravde žiť kňazstvo.

Zanechal – pole voly otca matku, ľudí, majetok – zanechal aby išiel za Eliášom. Slovo zanechal je všade pri povolaní, keď Ježiš povoláva svojich učeníkov, Petra, Andreja – oni zanechali siete a všetko, Jakub a Ján – zanechali loď i svojho otca a išli za ním, povoláva Matúša z mýtnice – zanechal všetko. Toto slovo sprevádza život učeníkov, je to ich životný postoj – zanechali všetko. Peter neskôr povie Ježišovi – Pane my sme zanechali všetko a išli sme za tebou.

V roku 1971 sa v Ríme konala synoda o kňazskom povolaní a vtedy kardinál Wojtyla pre svoj príhovor na tej synode si vybral ako názov práve tieto slová písma – oni zanechali všetko a išli za ním. Hovoril o tom, že to sú slová, ktoré sú podstatné pre tajomstvo Kristovho kňazstva. My povieme, že hlavnými slovami sviatosti kňazstva sú slová toto robte na moju pamiatku. No Wojtyla – dnes sv. Ján Pavol II. zdôraznil, že sú to práve slová o zanechaní všetkého. No on zároveň vo svojom príhovore dopĺňa, že to sú slová, ktoré takto pre kňazstvo vníma Boží ľud.

Toto je očakávanie viery Božieho ľudu. Takto nás vnímajú ľudia. A je to naozaj pravda. Lebo keď sa budeme pýtať ľudí, že čo to znamená byť kňazom, tak v prvom rade veriaci človek odpovie práve toto – zanechať všetko a ísť za Ježišom, že to nie je len o tom, že môžeš vykonávať nejaké obrady – už vtedy aj cirkevný svet cítil, že na tom treba pracovať. Že to nie je len o tom, čo môžeš robiť z milosti tajomstva kňazskej moci. Iste je to úžasný dar, že ty môžeš rozhrešovať, že môžeš premieňať chlieb a víno na Telo a Krv Krista, že môžeš krstiť, udeliť myropomazanie, sobášiť, posväcovať – to sú milosti presahujúce človeka.

Očakávanie a viera ľudu však spočíva v tom, že kňazstvo je životný postoj. Rozhodnutie pre tento postoj kňazstva. Môžeš, ako to vieme povedať „slúžiť liturgiu“, ale môžeš mať v sebe postoj liturgie. To je akási predispozícia, ktorá je v tebe oveľa skôr ako sviatosť kňazstva, ktorú prijmeš. Budeš vykonávať všetky kňazské záväzky a povinnosti, ale môžeš mať v sebe hlboký postoj kňazstva. A to je v tebe takisto oveľa skôr, ako až od prijatia vysviacky. Prídu chvíle, kedy možno nebudeš môcť vykonávať úrad kňaza, ale to neznamená, že nebudeš kňazom.

Prídu dni, kedy nebudeš môcť spievať, budeš chorý, nevládny, zasadrovaný, ale to neznamená, že prestávaš byť kňazom, že zabudneš morálku alebo liturgiku… To znamená mať tento životný postoj kňaza. Spomínate si určite na chvíle kedy sa už pápež Wojtyla blížil k posledným dňom svojho života, kedy už začínalo finále, bol to veľký strastný týždeň a on už nemohol ísť na krížovú cestu do Kolosea. Bol len doma v apoštolskom paláci a na záberoch bolo vidno ako sedí v kresle v kaplnke a doslova z posledných síl objímal kríž a sledoval modlitbu krížovej cesty z Kolosea.

A média prinášali také správy, že pápež neabsolvoval krížovú cestu. Úplná hlúposť. Len kvôli tomu, že nebol v Koloseu. Už sa viac asi v živote nedá pomýliť. Práve on najviac prežíval utrpenie a strasti krížovej cesty, on určite viac ako mnoho z tých čo tam boli priamo v Koloseu. To nie je o tom či vykonávaš funkciu akúkoľvek, ide o to kým si. Aj kňazstvo, liturgia a všetko s tým spojené, sa začína v hĺbke človeka, to je vlastne ten postoj vnútra. Nie je to o tom, čo môžem robiť a čo nie. Čo môžem ja a čo len farár alebo dekan. Je to životný postoj. (O. Marcel Pisio)

Pokračovanie: Kňazstvo II.

Vytvorené: 16.01.2020.