Povolanie, to nie je len pozvanie vstúpiť do seminára, ale aj Bohom zverená úloha, ktorá dáva zvláštny charakter životu človeka, ktorý počul Pánovo pozvanie a chce sa čo najlepšie pripraviť na jej dobré plnenie.
Kňazský život
Čítajúc vyššie uvedené pravdy viery a životné príbehy, niekto si môže myslieť, že tu ide o kňaza ako o individuálnu osobu. Chcem poopraviť takúto mienku, lebo v našom každodennom živote sme povinní rozprávať o kňazoch v množnom čísle, o spoločenstve spolubratov. Je to nanajvýš potrebné, lebo osamotený kňaz je vystavený mnohým nebezpečenstvám: od psychickej samoty a z toho vyplývajúcich rôznych problémov, až po stratu viery, čo je veľmi nebezpečné. Kňazi sú povinní žiť ako spoločenstvo: často sa stretávať pri rôznych príležitostiach, snažiť sa spolupracovať, navzájom sa obohacovať skúsenosťou kňazskej služby. V spoločenstve spolubratov kňaz nachádza podporu, ktorá mu dodáva odvahu a silu byť dobrým Kristovým služobníkom. Kňazi majú mať silný pocit solidárnosti, snažiac sa o opravdivé priateľstvo, ktorým vydávajú svedectvo o dobrom mene kňaza, pomáhajúc jeden druhému v raste. Spoločne majú predchádzať pádom iných a milosrdne pomáhať tým, ktorí padli. Hovoriac o solidárnosti, je potrebné brať na vedomie a uskutočňovať aj praktický rozmer solidárnosti. Často jeden kňaz, ktorý pracuje vo veľkej farnosti, spoločenstve, má všetkého dostatok, iný zase slúžiac v málopočetnej farnosti, spoločenstve, ledva žije. Pre všetkých kňazov má byť samozrejmosťou podeliť sa s materiálnymi dobrami.
V byzantskej tradícii sa kňazom môže stať aj ženatý muž. Mnohí to vidia ako privilégium našej tradície. Avšak privilégiom možno skôr nazvať slobodného kňaza, ktorý spolu s povolaním do kňazskej služby cíti dar povolania pre slobodný stav. Tento stav nerobí človeka automaticky svätejším alebo lepším kňazom. Slobodný stav, ktorý je veľmi blízky mníšskemu, sa stále tešil veľkej úcte v Kristovej Cirkvi. On je mocným nástrojom pre toho, kto je pripravený ho s Božou pomocou plnohodnotne využiť. Túžbou každej miestnej Cirkvi východnej tradície je mať primeraný počet celibátnych kňazov. Keď žijú naplno svoje povolanie, môžu urobiť veľmi veľa pre Boží ľud.
Ženatý kňaz rovnako môže byť vzorným Božím služobníkom, nakoľko má iné možnosti svedčiť o Kristovi, zvlášť príkladným manželským a rodinným životom. Kňaz, ako všetci vieme, má byť viditeľným vo svojom spoločenstve. Jeho príklad môže pozdvihnúť rodinný život v jeho spoločenstve. Dôležité je, aby kňaz, jeho manželka a deti si boli vedomí svojho povolania. Svedectvo osôb, ktoré sú od Boha obdarované rodinným životom, sa stáva svedectvom a príkladom pre mnohé situácie rodinného života iných rodín. Základom voľby pre celibát alebo manželstvo má byť pocit Božieho povolania a nie ľudská vypočítavosť.
Kňaz sa stará o povolania
Toto dlhšie posolstvo je venované kňazskému povolaniu. Blažený – šťastný je ten, kto prijal toto povolanie, snaží sa v ňom vzrastať a bohumilo ho vykonávať. Je ešte jedna dôležitá skutočnosť, ktorej má kňaz venovať svoju pozornosť. Cirkev je historickým telom, ktoré má svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť až do druhého príchodu Ježiša Krista. Záväzkom všetkých nás je starať sa o budúcnosť, o dobrých kňazov v budúcich pokoleniach. Dobrý kňaz, vďačný Bohu za svoje povolanie, je povinný byť vnímavý a všímať si vo svojom spoločenstve ľudí, ktorí sú schopní – súci pre kňazský stav. Okrem toho má pozývať mladých vo svojej farnosti i pre mníšsky život. Hoci je potrebné modliť sa za všetky povolania, je nevyhnutné byť citlivým pre Božie povolanie uprostred svojich veriacich.
Kňaz – nositeľ nádeje
Drahí kňazi, diakoni a seminaristi! Svet, v ktorom sme povolaní vykonávať svoju službu, žiaľbohu, ani zďaleka nie je taký, aký by sme ho chceli vidieť. Nariekať nad takým stavom sveta je populárnou pózou dnešného človeka. Poddať sa negatívnemu vplyvu by bolo veľkou chybou, bolo by úplným nepochopením kňazského povolania, lebo nikto na tomto svete nemá v rukách také uzdravujúce prostriedky na posvätenie ľudského života, aké majú kresťanskí kňazi. Ježiš Kristus, ako nám hovoria evanjelisti, chodil mestami a dedinami Palestíny a svojím slovom i zázrakmi ohlasoval Božie kráľovstvo na zemi. Vy, drahí kňazi, môžete Božím slovom a silou svätých tajomstiev pokračovať v tomto spásnom diele a budovať Božie kráľovstvo na zemi. Uvedomte si veľkosť vášho povolania a buďte nositeľmi nádeje pre všetkých ľudí.
vladyka Ľubomír Huzar
arcibiskup
(voľný preklad: o. Miroslav Dancák)
Koniec
Predošlé: Dôležitá úloha duchovenstva III.
Vytvorené: 26.04.2019.